14.11.2009

Mujib Moosa – titul MBA z financií získal na univerzite Poona University v Indii. Svoju kariéru začal v roku 1994 v novinách Economic Times (finančné noviny v Indii), kde pokrýval niekoľko sektorov. V roku 1998 prešiel do spoločnosti Fincorp v Ománe, kde bol tri roky na pozícii analytika predaja a následne potom nastúpil v januári 2004 do spoločnosti Markaz – oddelenie správy aktív.


REGIÓN STREDNÉHO VÝCHODU A JEHO KAPITÁLOVÉ TRHY

Krajiny Stredného východu sú považované za rozvojové trhy alebo dokonca za hraničné tzv. frontier trhy. Ako by ste charakterizovali tento región hlavne čo sa týka kapitálových trhov?
Krajiny Stredného východu zahŕňame v prevažnej miere do kategórie hraničných trhov, pričom oblasti, akými sú reformy kapitálového trhu, riadenie spoločností a zlepšené regulačné prostredie sú v tomto regióne ešte stále vo fáze rozvoja. Výnosy z ropy sú hlavnou hnacou silou regiónu a dosahujú 80 - 90 % celkových rozpočtových príjmov, v tomto regióne . Ekonomické sektory, ktoré nesúvisia s ropou, dosahujú približne 50 - 60 % hrubého HDP v regióne a vo veľkej miere závisia od fiškálnych výdavkoch vlád. Obchodné aktivity v danom regióne majú vo svojich rukách prevažne vlády a rodinné dynastie, pričom sa očakáva obrovský potenciál pre firemný sektor, ktorý bude ďalej expandovať prostredníctvom privatizácie. Napriek tomu, že trhy s cennými papiermi v regióne existujú už od začiatku 90. rokov 20. storočia, akcelerácia rastu nastala až v posledných 10 rokoch, keď sa začal rozširovať zoznam spoločností kótovaných na burzách a zvýšila sa obchodná aktivita. Akciové trhy v regióne Stredného východu sú charakteristické extrémnou volatilitou a množstvom drobných investorov, ktorí tvoria viac ako 60 - 70 % dennej obchodnej aktivity. V posledných rokoch sa rýchlo zvyšuje aj prítomnosť inštitucionálnych investorov so zahraničnou účasťou. Trh s dlhopismi v regióne takisto oživuje rastúci záujem zo strany inštitucionálnych investorov o emisie vládnych a korporátnych dlhopisov. Potrebuje však podporu aktívneho sekundárneho trhu s dlhopismi, ktorý je stále vo svojej počiatočnej fáze.

Aká je približná trhová kapitalizácia hlavných búrz cenných papierov krajín Stredného východu?

Krajiny MENA (najaktívnejšie)

Kapitalizácia (mld. USD)

Saudská Arábia

329

Kuvajt

105

Abu Dabi (SAE)

85

Dubaj

44

Katar

56

Egypt

53

Pri vytváraní portfólia fondu sa v rámci arabských trhov s cennými papiermi zameriavate predovšetkým na najlikvidnejšie a najziskovejšie spoločnosti tzv. blue chips alebo vyhľadávate  aj doteraz neodhalené príležitosti na týchto trhoch?
Pri tvorbe portfólia sa zameriavame hlavne na aktívne obchodované blue chips spoločnosti v danom regióne, zároveň však hľadáme aj iné, zaujímavé investičné príležitosti v aktívnom segmente strednej kapitalizácie.

Váš investičný prístup sa nezameriava na prekonanie benchmarku, ale jeho cieľom je dosiahnutie absolútnej definovanej návratnosti. To môže prinášať určité klady i zápory v porovnaní s fondmi, ktoré sa zameriavajú na prekonanie benchmarku. Ako implementujete svoju stratégiu a aké sú vaše základné kritériá, pri vyhľadávaní zaujímavých investícií?
Z pohľadu investičného cieľa, ktorý generuje výnosy s absolútnou návratnosťou pre fond, naša stratégia hľadá najlepšie investičné možnosti na všetkých aktívne obchodovaných trhoch Stredného východu a arabských trhoch, t.j. v Saudskej Arábii, Kuvajte, Spojených Arabských Emirátoch, Katare a Egypte. Makroekonomický odhad a obchody na báze rizika a návratnosti pre príležitosti investovania do akcií sa na všetkých týchto cieľových trhoch hodnotia tak, aby bolo možné prijať rozhodnutie o správnom výbere krajín pre investície. Zmeny v investovaní do danej krajiny môžu podliehať krátkym investičným časovým horizontom v závislosti od striedavých cyklov na akciových trhoch. Po prehodnotení trhovej kapitalizácie a primeranej obchodnej likvidity akcií je kľúčovým kritériom pre výber akcií udržateľnosť obchodného modelu realizovať príležitosti rastu a relatívna príťažlivosť hodnotiacich indikátorov cenných papierov. Pre časť aktív fondu je charakteristická stratégia zameraná na krátkodobé obchody a aktívne opakované obchodovanie tzv. portfolio churning, čo zdôrazňuje cieľ realizovať zisk pri extrémne volatilitých cenách akcií, čo je typickou črtou akciových trhov Stredného východu. Keďže na miestnych akciových trhoch nie sú k dispozícii ochranné nástroje ako hedging, naším jediným účinným prostriedkom na znižovanie rizika poklesu je aktívne riadenie alokácie prostredníctvom pomeru akcií a hotovostných prostriedkov.

Nedávno ste  získal “A” rating od spoločnosti Standard & Poor´s, jednej zo svetovo uznávaných ratingových agentúr, za jeden z vašich investičných produktov, ktorý sa zameriava na región Stredného východu. Aká je Vaša profesionálna skúsenosť s trhmi Stredného východu?
Od roku 1994 do roku 1997 som pracoval v Indii. Potom som sa v roku 1998 presťahoval do regiónu krajín okolo Perzského zálivu (GCC) a začal som pracovať pre finančnú spoločnosť v Ománe ako analytik predaja až do decembra 2005. V januári 2004 som prešiel k spoločnosti Markaz's Asset Management ako investičný analytik. V decembri 2005 som získal pozíciu investičného manažéra, pričom mojou hlavnou zodpovednosťou sa stalo riadenie klientskych portfólií investovaných na burzách cenných papierov v regióne GCC. Aktívne riadim investičný podielový fond Markaz Gulf Fund, ktorý investuje na burzách cenných papierov v regióne GCC od svojho založenia v januári 2006. Celkové aktíva pod správou, ktoré v súčasnosti spravujem na akciových trhoch v regióne MENA (Stredný východ a severná Afrika), sú okolo 50 mil. USD.

STABILITA V REGIÓNE

Stabilita v regióne Stredného východu je stredobodom záujmu západného sveta, ktorý je veľmi závislý na arabskej rope. Krajiny ako Irak, Irán alebo Izrael sú možnými zdrojmi napätia v regióne. Ako vnímate stabilitu v tomto regióne a aký je jej vplyv na kapitálové trhy Stredného východu?
Vážne obavy ohľadom politickej stability v regióne Stredného východu sa dlhé roky točili okolo Iraku, Iránu a ich susediacich krajín regiónu GCC a dlhotrvajúceho izraelsko-arabského konfliktu. Existujú aj problémy týkajúce sa nástupníctva v monarchii, ktoré tiež príležitostne zvýšia obavy v oblasti GCC, ale tieto problémy nedosiahli vážnejší rozmer na to, aby ohrozili politickú stabilitu. V GCC regióne a v širšej oblasti Stredného východu existuje politická stabilita v primeranom rozsahu. Veríme, že politická situácia v Iraku sa postupne stabilizuje. Irán je momentálne najväčším problémom pre tento región a svetových vodcov, pričom názory na otázku neustálej snahy krajiny vyvíjať kapacity na jadrovú energiu sa stále trieštia. Strach z toho, že tieto snahy vyústia do vojny s Iránom, sa v posledných rokoch vystupňoval. Obnovené diplomatické rozhovory s Iránom zo strany nového amerického kabinetu sa však vnímajú ako dláždenie cesty pre mierové vyriešenie tejto intenzívne prerokovávanej otázky. Politické konflikty medzi Izraelom a jeho arabskými susednými krajinami nebolo možné niekoľko desaťročí vyriešiť, na druhej strane politický dialóg neustále prebiehal. Napriek týmto politickým konfliktom ekonomika regiónu neustále rástla pri narastajúcich investíciách vlády a súkromného sektora do kľúčových ekonomických sektorov, ako sú ropa a zemný plyn, infraštruktúra, nehnuteľnosti, obchod a sektory orientované na služby. Vyhliadky na pokračujúci ekonomický rast a rastúci hlad po priamych zahraničných investíciách do regiónu Stredného východu sa odráža na znížených rizikových prémiách na akcie daného regiónu a trhy s dlhopismi tento rok. Trend posledných rokov a aktuálna nálada medzi investormi v regióne podporujú náš názor, že vyššie uvedené politické problémy nie sú hlavným odstrašujúcim faktorom pri hodnotení kapitálových trhov tohto regiónu. Perspektíva ziskov z ropy, aktívna úloha vlády v politike fiškálnych výdavkov a takto stimulovaný ekonomický rast, politické a ekonomické reformy majú prednosť pred obavami z politickej nestability.

Vo väčšine krajín Stredného východu nevládne parlamentná demokracia, ale vláda je väčšinou vytvorená ako monarchia. Aký má vlastne tento fakt vplyv na obchodné záležitosti v tomto regióne?
Monarchia je neodmysliteľnou súčasťou kultúry a tradícií regiónu, kde rodinné dynastie desaťročia ovládali viacero krajín v arabskom svete. Stabilita týchto vládnych režimov a hladký priebeh nástupníctva v rámci systému monarchie pomohli v posledných desaťročiach podnikateľskému prostrediu pri svojom raste. Ekonomickú politiku a legislatívu tvorí Rada ministrov, ktorých menuje vládca krajiny. V platnosti je veľké množstvo zákonov a nariadení, ktoré riadia podnikateľské aktivity, pričom najdôležitejšie právomoci majú najmä ministerstvá obchodu, priemyslu a financií. Spoločnosti musia dodržiavať uzákonený rámec zákonov a nariadení. Získavajú primeranú podporu od vlád, ktoré pracujú v rámci týchto monarchistických režimov. Väčšina monarchií v regióne vyzdvihuje postupný proces liberalizácie a ekonomických reforiem, aby podporili viac zahraničných investícií smerujúcich do regiónu.

KRÍZA A MAKROEKONOMICKÉ OTÁZKY

Ekonomiky Stredného východu, najmä krajiny regiónu GCC, majú vysoké prebytoky v rámci svojich fiškálnych rozpočtov. To niektorí odborníci považujú za jeden zo základných faktorov, ktoré vedú k nadmernej likvidite a cenovej inflácii. Nemyslíte si, že by tieto krajiny mali byť striktnejšie pri prijímaní štrukturálnych reforiem, aby tak posilnili svoju makroekonomickú stabilitu?
Vlády v rámci krajín GCC sa aktívne podieľajú na diverzifikácii svojich výnosov a uskutočňujú strategické investície do ropného a plynárenského priemyslu a ekonomických sektorov, ktoré nesúvisia s ropou. Vlády podporili privatizáciu niektorých štátom vlastnených podnikov a podporujú súkromný sektor v investíciách do ekonomických sektorov mimo ropného priemyslu. Zároveň pripravili reformy v ekonomických a finančných sektoroch, ale očakáva sa, že sa tento proces uskutoční pozvoľným tempom, keďže ohľadom implementácie týchto reforiem existujú viaceré politické hľadiská.

Určite sa zhodneme na tom, že väčšina krajín Stredného východu získava svoje príjmy z obrovských ropných zdrojov, ktoré tvoria 60 % svetových zásob. Vlády však pochopili, že závislosť na ziskoch z ropy môže byť riziková, keďže zásoby ropy nie sú nekonečné. Ak hovoríme o budúcnosti, skúste nám objasniť, ktoré oblasti ekonomiky vlády rozvíjajú?
Nižšie náklady na produkciu ropy poskytujú výrobcom ropy v regióne GCC prirodzenú nákladovú výhodu, aby mohli diverzifikovať ťažobný priemysel do odvetví, akými sú petrochemický priemysel, hnojivá a príbuzné priemyselné odvetvia. Infraštruktúra v rámci regiónu potrebuje aj naďalej značné investície. Vlády pumpujú peniaze do najdôležitejších sektorov, akými sú stavebníctvo, cestné komunikácie, prístavy a letiská, čím podporujú obchod, ktorý je v celom regióne Stredného východu veľmi dôležitou ekonomickou aktivitou. Vytvorenie finančných centier v Dubaji, Katare a Bahrajne zdôrazňuje vládne snahy prilákať do tohto regiónu zahraničný kapitál a zakladanie nových miest alebo ekonomických zón v Saudskej Arábii je ďalším spôsobom, ktorým sa vlády snažia o diverzifikáciu.

Vlády na celom svete vkladajú peniaze do systému prostredníctvom stimulačných balíčkov, aby tak podporili výrobu, spotrebu, alebo aby znížili nezamestnanosť, ktorá sa stáva stále väčším problémom. Ako reagovali tieto arabské vlády na finančnú krízu?
Niektoré vlády na Strednom východe prijali v aktuálnom fiškálnom roku expanzívnu fiškálnu politiku prostredníctvom zvýšených rozpočtových výdavkov. Týmto spôsobom môžu naďalej poskytovať stimuly pre pokračujúce ekonomické aktivity a odvrátiť tak úpadok ekonomických sektorov nesúvisiacich s ropou do ešte hlbšej recesie. Konkrétnymi príkladmi sú Saudská Arábia, Katar a Spojené Arabské Emiráty. Silný nárast cien ropy v tomto roku podporili zvýšené fiškálne výdavky, ktoré boli naplánované v rozpočtoch krajín patriacim k najväčších producentov ropy v rámci regiónu GCC. Keďže sa jedná o meny, ktoré sú naviazané na americký dolár, menové politiky centrálnych bánk v tomto regióne nasledovali ostrý prepad úrokových sadzieb v USA a domáce úrokové sadzby sa v tomto období podstatne znížili. Avšak spomalenie ekonomiky, následné rapídne zníženie kvality úverov a zvýšenie neschopnosti splácať úvery zo strany firemných klientov a drobných dlžníkov viedlo centrálne banky v regióne k tomu, aby sprísnili pravidlá pre pôžičky. Slabé úverové prostredie bránilo rastu v niektorých kľúčových ekonomických sektoroch, akými sú obchodovanie a finančný a stavebný sektor. Uprostred krízy vložili na začiatku tohto roku vlády v Katare a Spojených Arabských Emirátoch kapitál do hlavných bánk v krajine, čím im pomohli v napätej situácii s likviditou, stlmili ich kapitálovú nedostatočnosť a podporili tak rast úverov. Napriek tomu, že takéto opatrenia neprijali pre svoje banky vlády v Saudskej Arábii a Kuvajte, kuvajtská vláda navrhla ekonomický stimulačný balíček  v počiatočnom cykle ekonomickej krízy. Tento návrh nebol úspešný, pretože neprešiel parlamentom. Dubaj, ktorý sa dostal do vážnych problémov, bol počas tejto krízy nielenže najviac zasiahnutou krajinou v celom regióne MENA, ale sa stal aj najviac zadlženou krajinou v porovnaní s ostatnými krajinami GCC. Jeho vláda však dosiahla určitý úspech v tom, že sa rozhodla pristúpiť k opakovaným finančným opatreniam a emisii dlhopisov, aby tak splatila časť zostávajúceho dlhu.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že medzi hlavné oblasti v rámci regiónu Stredného východu, ktoré ovplyvnila kríza, patria dolárové devízy, bankové operácie, rozvoj nehnuteľností, cestovný ruch, ťažba ropy a verejné a súkromné príjmy. Ktoré oblasti boli podľa Vás krízou najviac zasiahnuté a aké by mohli byť ďalšie dôsledky?
Myslíme si, že počas krízy bol najviac postihnutý sektor nehnuteľností ako dôsledok prudkého poklesu cien nehnuteľností a dopytu, spolu s napätým úverovým prostredím, čo spôsobilo značné zníženie objemu stavebných aktivít. Obchodné aktivity v celom regióne boli takisto veľmi silne ovplyvnené. Nárast platobnej neschopnosti firemných aj drobných dlžníkov oslabilo kvalitu úverov a negatívne ovplyvnilo ziskovosť bánk v regióne. Slabé úverové prostredie viedlo banky k tomu, aby naďalej udržiavali sprísnené úverové pravidlá, čo spôsobilo ďalšie poškodenie niektorých neropných sektorov v ekonomike. Pokles príjmov z ropy a výnosnosť za tento rok ovplyvnila aj ropný a plynárenský sektor. Avšak značný nárast cien ropy, ktoré sa v tomto roku odrazili odo dna a neustále investície do rozvoja zariadení na ťažbu ropy stlmili dopady na najdôležitejší sektor tohto regiónu.

Početné výkyvy amerického dolára mali negatívny vplyv na ekonomickú štruktúru krajín GCC, hlavne na výmenný kurz a zvyšovanie inflácie. Myslíte si, že s postupne slabnúcou recesiou, môžeme očakávať pozitívny vývoj v tomto regióne?
Meny v regióne GCC sú naviazané na americký dolár. Preto predĺžený cyklus oslabovania amerického dolára v tomto roku spolu so značným posilnením svetových cien základných komodít a kovov zvyšuje obavy z inflačných tlakov, ktoré sa môžu preniesť späť do krajín GCC. Keďže ekonomická aktivita v regióne sa stále snaží rásť v prostredí, ktoré je  charakteristické oslabeným dopytom, potlačenie inflačných tlakov nemusí byť bezprostredným cieľom pre centrálne banky regiónu GCC. Očakáva sa, že ekonomická aktivita v roku 2010 bude narastať, a keď sa uvoľní úverový cyklus, inflačné tlaky sa môžu prehĺbiť. Potom môžu centrálne banky a vlády reagovať znížením prístupu k likvidite prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb s cieľom kontroly inflačných tlakov bez toho, aby bol ekonomický rast vážne stlmený.


OSOBITOSTI TRHOV STREDNÉHO VÝCHODU

Existovali určité zámery vytvoriť v rámci regiónu GCC jednotnú menu alebo prijať euro ako oceňujúcumenu hlavne z dôvodu znehodnotenia amerického dolára. Myslíte si, že tieto plány majú skôr politickú alebo ekonomickú podstatu?
Ekonomické základy najdôležitejších krajín v regióne GCC majú množstvo podobností. Ropa je najdôležitejším činiteľom, ktorý prispieva k výnosom vlády a ropný sektor tvorí najväčšiu časť HDP vo väčšine krajín GCC. Čo sa týka povahy rozpočtových politík, prebytku/deficitu platobnej bilancie, majú fiškálne financie všetkých vlád GCC takisto podobnú štruktúru.  
Ostatné aspekty, akými sú politický režim, demografia a podnikateľská klíma, majú tiež veľa spoločného. Saudská Arábia má najväčší podiel na HDP regiónu, nasledujú Spojené Arabské Emiráty, Kuvajt, Katar a Omán. Je to najdôležitejšia oblasť, kde sa produkuje ropa a očakáva sa, že krajiny GCC budú potrebovať posilniť obchodné zväzky s kľúčovými obchodnými partnermi v Ázii, USA a v Európe. Preto bude potrebné skoordinovať úsilie usporiadať spoločné obchodné záujmy pri prijímaní jednotnej meny. Jedným z cieľov jednotnej regionálnej meny môže byť aj postupné vzďaľovanie sa od dlhodobej závislosti na dolári a poskytnutie priestoru pre centrálne banky v regióne, aby realizovali nezávislé a efektívnejšie menové politiky. Omán a Spojené Arabské Emiráty ale vyjadrili nesúhlas s ostatnými členskými krajinami GCC, a preto o osude navrhovanej menovej únie, ktorá by mala byť založená v roku 2010, ešte stále nie je rozhodnuté.

Stredný východ sa stáva stále dôležitejším finančným centrom. Môžeme vidieť, že tento sektor má veľký podiel v portfóliu fondu. Ako dôležitý je finančný sektor v regióne Stredného východu?
Bankový systém v regióne GCC existuje už niekoľko desaťročí. Keď v začiatkoch ekonomickej prosperity chýbal regiónu kapitálový trh, zohrávali banky kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní kapitálu, ktorý bol potrebný pre obchodovanie v regióne. Banky, ktoré boli ako prvých pár spoločností kótované na akciových trhoch regiónu, sú najviac zastúpeným sektorom na akciových trhoch v regióne a majú tiež stabilnú históriu nárastu a výnosnosti. Bankový sektor predstavuje viac ako 30 % voľnej trhovej kapitalizácie v indexe MSCI Arabian Index. Pokiaľ bude v regióne GCC chýbať stabilný sekundárny trh s dlhopismi, banky aj naďalej zostanú najväčšími finančnými sprostredkovateľmi. Ostatné činnosti finančného sektora, ako sú poisťovníctvo, lízing, financovanie hypoték, investičné bankovníctvo a príbuzné finančné služby nie sú v súčasnosti na trhoch s cennými papiermi v regióne príliš viditeľné. Región GCC sa dlhodobo tešil z vysokej domácej likvidity pri rastúcich ziskoch z ropy, ktoré urobili z tohto regiónu čistého exportéra kapitálu. Aktívna úloha, ktorú zohrali štátne investičné fondy (Sovereign Wealth Funds - SWFs) regiónu pri investovaní do niektorých svetových spoločností počas obdobia nedostatku likvidity a svetovej ekonomickej krízy pritiahli ešte viac pozornosti na región Stredného východu. Kapitálové trhy regiónu GCC sú ešte stále v počiatočnom štádiu rozvoja v porovnaní s niektorými rozvíjajúcimi sa trhmi. Majú však výhľad pre veľký nárast prostredníctvom vyšších výnosov akciových a dlhopisových trhov spolu s  rastúcou domácou likviditou v regióne. Nové finančné centrá v Dubaji, Katare a Bahrajne sa vyvíjajú tak, aby sa napojili na tento rastový potenciál, pretože región sa postupne prispôsobuje ekonomickým reformám a otvára svoj finančný sektor pre zahraničné investície.

V posledných rokoch ceny ropy veľmi kolísali: klesli na úroveň sotva 40 - 50 USD za barel, potom, čo v júli 2008 vystúpili až na hodnotu 148 USD. Keďže vieme, že región Stredného východu ovplyvňuje predovšetkým ropa, ako vidíte jej cenu v roku 2010?
Obnovujúci sa komoditný trh v tomto roku a silný nárast cien ropy prekonali očakávanie mnohých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú prieskumom trhu. Priemerná cena ropy za posledný rok sa pohybuje okolo 65 - 70 USD za barel, ceny ropy však padli na začiatku tohto roku na svoje minimá 35 - 40 USD. Predpovede niektorých analytikov a poradcov v oblasti komodít naznačujú, že by sa ceny ropy mohli udržať nad úrovňou súčasných cien. Napriek tomu, že sa súčasná fáza svetovej ekonomickej obnovy ešte stále vníma ako krehká a miera, v rámci ktorej sa svetová ekonomika vráti späť do svojich koľají, bude kritickým faktorom pre ceny ropy, sú v hre určité faktory zo strany dodávateľov a OPEC, ktorý má centrálnu koordinačnú úlohu a ktorý tento rok dosiahol veľký úspech pri oživení cien. Veríme, že región Stredného východu bude v roku 2010 opäť rásť a očakávame, že ceny ropy zostanú pevné s vyhliadkou dokonca ešte vyšších priemerných cien na úrovni 90 - 110 USD v budúcom roku.

DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE: Tento dokument je určený iba pre profesionálnych poradcov. Tieto informácie neslúžia ako pozvánka k úpisu jednotiek alebo podielov vo fondoch tu opísaných, ide iba o informáciu. Predchádzajúce výnosy nemôžu slúžiť ako návod pre budúcnosť. Hodnota investícií a príjem z nich sa môžu zvyšovať aj znižovať. Nemusí sa vám vrátiť ani suma, ktorú ste investovali. Mali by ste si byť vedomí toho, že menové fluktuácie, či už smerom dole alebo hore, môžu takisto ovplyvniť hodnotu investície. Zmienku o akýchkoľvek špecifických podieloch nie je možno chápať ako odporučenie k uzavretiu obchodu. Poplatky, koncové poplatky, poplatky za správu a náklady, to všetko môže byť spojené s investíciami do podielových fondov. Výnosy nie sú zaručené a môžu fluktuovať. Všetky informácie boli získané zo zdrojov o ktorých sa domnievame že sú spoľahlivé, ale WIOF nevytvára žiadne výroky týkajúce sa ich presnosti, spoľahlivosti alebo úplnosti a nepreberá žiadnu zodpovednosť za akékoľvek priame či nepriame straty vyplývajúce z ich použití. WIOF a Cornhill Management International S.A. nepreberá žiadnu zodpovednosť za presnosť poskytnutých informácií, ktoré sa môžu kedykoľvek bez predchádzajúceho upozornenia meniť. Prezentovaná výkonnosť nezohľadňuje náklady spojené s vydaním alebo vrátením akcií a vychádza z predpokladu, že všetky dividendy boli reinvestované. Predtým ako klient investuje do ktoréhokoľvek podfondu WIOF, mal by kontaktovať svojho finančného poradcu a zoznámiť sa s relevantnými dokumentmi týkajúcimi sa konkrétneho podfondu ako sú ostatná výročná správa a polročná správa a/alebo prospekt a zjednodušený prospekt, ktorý špecifikuje riziko spojené s investíciou do daného podfondu spolu s obmedzeniami a základmi investovania.